Malý bradáč

V počiatkoch kynológie došlo k rozdeleniu medzi malými bradáčmi a opičími pinčlíkmi. Chlpaté pinče existovali v dvoch variantoch – ako nežnejší typ s jemnými končatinami pre salóny a takzvaný kočiarový pes pre kočišov a stajníkov. Charakteristickým znakom boli vo všetkých prípadoch vrúbkované fúzy a previsnuté silné obočie. Iniciátorom uznania malých bradáčov ako samostatného plemena bol bezosporu J. Berta. Jeho východiskom však nebolo vytvorenie dvoch oddelených plemien, ba naopak, chcel opičieho pinča preformovať, pretože mu v pôvodnom variante neposkytoval žiadne nádeje na úspech. Od roku 1899 boli na výstavách zavedené dve oddelené triedy pre trpasličích pinčov a opičích pinčov a v roku 1906 už bolo vo Frankfurte vidieť sedem psov nového typu.